Bez zábran. COVID19 vytrvalo určuje aktuálne témy verejného diškurzu. Unavení z politických škriepok často opomíname ekonomické dopady pandémie a navrhovaných opatrení na elimináciu jej dopadov.Miliarda sem, miliarda tam, rekordné deficity. Pre bežných ľudí neuchopiteľné schémy a čísla. Navyše zahmlené zložitými transfermi z Európskej únie. 

Ponúkame nový produkt! Poistenie hladu! Už nikdy si nemusíte plniť košík v supermarkete podľa peňaženky! A poznáte ten pocit, keď v neznámej reštaurácii nesmelo nakúkate do jedálneho lístka, a rozhodujete sa, či je toto miesto pre vás? S Poistením hladu je ten pocit preč. Stačí vytiahnuť kartičku poistenca vždy keď vám zakručí v žalúdku a žiadna pochúťka sa pred vami neschová!

O ľudskom zdraví sa hovorí ako o nevyčísliteľnej hodnote, na ktorú má každý nárok. Zo skúseností však vieme, že nie vždy sa liečivá dostanú k ľudom, ktorí o ne žiadajú, a niektoré sú nad ich finančné možnosti. Prečo tomu tak je nám môže vysvetliť pochopenie trhu liekov na Slovensku.

Teda ak sa pozeráme na skutočnú hrubú mzdu, a nie na tú polohrubú, ktorú nájdete v každom inzeráte. Tá totiž neobsahuje dôležitú časť odvodov platenú zamestnávateľmi. A preto ide z ekonomického hľadiska o účtovnícku fikciu. Predstavuje arbitrárne stanovený bod medzi dvoma kľúčovými hodnotami: čistou mzdou a nákladmi práce. Dnešná hrubá mzda je tak v skutočnosti len „polohrubá“ mzda. Chýbajú v nej odvody platené zamestnávateľom, čo vytvára skryté odvodové bremeno. A na Slovensku ho máme 3. najväčšie z krajín Európskej únie, čo vytvára problémy na mnohých úrovniach.

Keby ste sa pred novembrom 1989 niekoho spýtali, aký by mal byť plat predavačky v obchode, každý by mal na to názor, nikto by však v skutočnosti nevedel určiť, aká je jeho adekvátna hodnota. Ani samotní súdruhovia. Tí len navrhli nejakú sumu v tabuľkách, inšpirovaní plus-mínus minulosťou a situáciou v okolitých krajinách. Dnes takáto otázka na plat predavačky nedáva zmysel. Ten je taký, aký vygenerujú slepé sily ponuky a dopytu na miestnom trhu práce. V niektorých profesiách sa však toho od 1989 roku veľa nezmenilo a medzi ne patrí aj učiteľstvo.

V Slovenskom vysokom školstve sa poslednú dekádu udiali dva tektonické posuny, ktoré výrazne ovplyvnili jeho kvalitu. Počas poslednej dekády sa viac ako zdvojnásobil podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí vo veku 30 - 34 rokov. Splnili sme cieľ, ktorý sme prisľúbili EÚ a dosiahli 40 %. A zároveň s týmto rastom podielu došlo k výraznému poklesu v absolútnom počte študentov z približne 50-tisíc v jednom ročníku na 31-tisíc. Čo tieto dva posuny priniesli? 

Pojem potravinová sebestačnosť sa nesie naprieč agropolitikou až do dávnej minulosti. Postupom času však ideál úplnej sebestačnosti stráca na reálnosti. Či už z hľadiska spotrebiteľských preferencií, ktoré sa z veľkej časti skladajú z exotických potravín, ktoré na našom území nie je možné dopestovať, alebo z dôvodu zložitej organizácie takto náročného plánu.

Nezáleží na tom, či ste zamestnávateľ alebo zamestnanec, na mzdy si sťažujú všetci rovnako. Na jednej strane barikády stoja tí, ktorí platia a na druhej tí, ktorí dostávajú. Prečo zamestnancom nikdy nie je dostačujúca a zároveň vytvára príliš vysoké bremeno nákladov pre zamestnávateľov? Odpoveďou je daňovo-odvodové zaťaženie.

Po zachraňovaní nemocníc sme sa dopracovali k zachraňovaniu štátnej zdravotnej poisťovne. Déja vu? Vrátili sme sa do čias na prelome tisícročí, kedy zdravotné poisťovne nedokázali platiť poskytovateľom, ktorým následne hrozila druhotná platobná neschopnosť. Ročný deficit VšzP sa blížil 6 miliardám korún. Až mnohomiliardové oddlženie celého systému cez Veriteľ a.s. na začiatku druhej Dzurindovej vlády situáciu stabilizovalo.