Ako ďalej po štrajku?

Existuje množstvo štartovacích bodov odkiaľ začať rozmotávať problémy v školstve. Otázka financií, problémy s obsahom výučby, s vysokým školstvom produkujúcich študentov bez uplatnenia, či nedostatočná reakcia regionálneho školstva na vývoj počtu študentov. Povedzme však, že chceme začať od učiteľov. Tí tvoria základ školstva. Aj tu sa môžeme pozrieť na množstvo faktorov. Napr. ich vekové zloženie. Zamerajme sa však na odmeňovanie učiteľov, ktoré sa stalo v posledných dňoch mediálnou témou číslo jeden.

Skutočná vzdelávacia lekcia z Fínska

Spoločnosť a jej fungovanie je komplexný, dynamický systém, kde je veľmi ťažké nájsť kauzálne vlákna medzi príčinou a následkom. Aj preto sú poznatky z tejto oblasti vedeckého poznania často predmetom sporov. Poučiť sa z historicko-spoločenských udalostí je veľmi ťažké a skoro každú takúto udalosť je možné interpretovať podľa vlastného presvedčenia.

Verejné školstvo učí a necháva učiť nesprávnych ľudí

Slovenské školstvo má problém. Presnejšie povedané ich má hneď niekoľko a prejavujú sa v rôznych častiach vzdelávacieho procesu. Minimálne jeden problém je s učiteľmi. Aj napriek tomu, že do verejného vzdelávania ako takého nejde až taká malá čiastka, každé deviate euro výdavkov štátu končí v školstve (predovšetkým ak ju nevzťahujeme k HDP, ale k verejným výdavkom), platy učiteľov (alebo aspoň minimálne časti z nich) sú finančne domotivujúce. A to predovšetkým pre mladých, začínajúcich učiteľov a učiteľov z bohatších (a aj drahších) regiónov SR.

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.

Školstvo je drahé. A nezaplatené

Učitelia sa zasa po dlhšom čase ozývajú, upozorňujú na problémy v školstve a volajú zvýšení jeho financovania. Prvou otázkou by však malo byť, či zvyšovanie zdrojov povedie skutočne k zamýšľanému cieľu – ku kvalitnejšiemu vzdelávaniu pre deti. Také jednoduché to pravdepodobne nebude. Predovšetkým, ak sa neuskutočnia rozsiahle inštitucionálne a obsahové reformy.

Súkromné školy už aj v Indonézii

Už sme na viacerých miestach hovorili o nízko-nákladových školách, ktoré denno-denne doslova menia život miliónov detí po celom svete. Výskumníci objavili tieto školy v Indii, Ghane, Keni, Nigérii, Zimbabwe, Somálsku, Južnom Sudáne, Číne a Libérii. Aj vďaka novému Centru pre indonézske politické štúdie (Center for Indonesian Policy Studies, CIPS) prišli prvé dôkazy o prítomnosti týchto škôl aj v Indonézii.

Prečo Ernst & Young nezaujíma váš diplom? O ničom už nevypovedá

Na Slovensku máme priveľa absolventov učiteľských odborov. To je na jednej strane problém z pohľadu rozloženia finančných zdrojov, ktoré by mohli byť v školstve použité efektívnejšie. A nepatria sem iba študenti učiteľských odborov, ktorí nikdy nič neučili a ani nebudú učiť; ale aj inflácia právnických či iných spoločensko-humanitných odborov ako sociálna práca.

Duálne vzdelávanie nevyšlo

Vlajkovou loďou ministerstva školstva v tomto volebnom období malo byť duálne vzdelávanie. Teda prepojenie praxe a vzdelávania na stredných školách. Táto loď sa však potopila. Alebo ešte lepšie povedané ani nevyplávala. Nemá totižto dostatok pasažierov. Z vyše sto tisíc žiakov stredných odborných škôl sa do projektu odborného vzdelávania prihlásilo len niekoľko stovák (pritom plán bol 5000). Predstavy ministerských úradníkov tak narazili na prekážku, ktorú zákonmi „kormidlovať“ nedokážu – dopyt.

Problémy základného školstva začínajú na vysokých školách

Nech sa to niekomu páči alebo nie, vzdelávanie je služba ako každá iná. Má svoje výnosy (zvyšovanie ľudského kapitálu, sociálnych zručností, vychovania atď.) a svoje náklady (budovy, platy učiteľov, pomôcky atď.). Téma zdrojov v školstve tak podlieha ekonomickým zákonitostiam. Otázka teda neznie, či je vzdelávanie dobré, potrebné, alebo zlé a zbytočné, ale koľko vzdelávania je dobré a potrebné a koľko je už zlé a zbytočné. Ide tak o otázku hraničných veličín – prináša posledné euro investované do školstva stále väčšiu hodnotu ako to jedno euro, alebo už menšiu?

Prvá lekcia z ekonómie: Nezamýšľané dôsledky

V minulom článku som písal o tom, ako tie najchudobnejšie deti z  najchudobnejších oblastí nechodia do bezplatných verejných škôl, ale radšej navštevujú zisk sledujúce súkromné školy. Aj napriek rozšírenosti tohto fenoménu odmietalo množstvo expertov na rozvojové krajiny a výskumníkov z rôznych organizácií (Svetová banka, Save the children, OECD, The United Nations Development Programme) prijať fakty o ich existencií alebo bagatelizovali ich vplyv. Zároveň na druhej strane preceňovali kvalitu a rozšírenosť verejných škôl. Toto sú faktory, ktoré stáli za jednou (tragickou) ekonomickou lekciou z nezamýšľaných dôsledkov v Keni. 

Súkromné školy v slumoch

 Keď vyslovíte podmieňovaciu vetu „ľudia by mali platiť za základné vzdelávanie“, väčšine poslucháčov sa zježia chlpy na celom tele. Ľavicoví intelektuáli by dokázali instantne o tomto barbarskom návrhu vyprodukovať niekoľkostranový pamflet ako status na Facebooku.

Stránky

Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards