Podľa Svetovej Banky je najnižšia miera nezamestnanosti na svete v Katare, nasledovaná Nigerom. Ak preskočíme rozvojové alebo nedemokratické krajiny, vyskočí na prvom mieste Japonsko. Prekvapenie ale nájdeme na nasledujúcej priečke. Česká republika v ukazovateli nezamestnanosti nedominuje len Európe, ale aj svetu.

Rozmohol sa nám tu taký nešvár. Politici nadobudli presvedčenie, že je ich úlohou a dokonca aj schopnosťou priamo zvyšovať mzdy ľudí v hospodárstve.

Toto je však ekonomicky nezmysel. Skutočný dôvod prečo majú slovenskí zamestnanci nižšie mzdy, ako ich západní kolegovia, je ich nižšia produktivita práce. A tú politici v parlamente nedokážu zvyšovať ani keby za všetky možné minimálne mzdy, príplatky, poukazy a dovolenky hlasovalo všetkých 150 poslancov dvakrát.

Do popredia verejného záujmu na Slovensku sa v posledných rokoch dostala téma výšky miezd zamestnancov v slovenskej ekonomike.

Včera INESS spustil nový portál cenazamestnanca.sk. Je to kalkulačka nákladov na zamestnanca, ktorá oproti množstvu webových kalkulačiek „superhrubej“ mzdy robí dve veci odlišne.

Flexibilita trhu práce. Čarovné slovné spojenie, politikov, analytikov, ekonómov či médií. Nesmie chýbať pri žiadnom hodnotení konkurencieschopnosti, podnikateľského prostredia, či pri návrhoch komplexných reforiem. 

Slovensko má momentálne dva trhy práce. Jeden s okresmi, kde je stále 15% miera nezamestnanosti. Kde čakajú desiatky ľudí na jedno voľné pracovné miesto. Druhý s Bratislavským a Trnavským regiónom, kde dosahuje miera nezamestnanosti prirodzene hranice 2-3 %. A na jedno voľné pracovné miesto je menej ako jeden nezamestnaný človek. Práve do týchto oblastí začínajú prúdiť pracovníci z tretích krajín. Toto prúdenie je však obmedzované rozsiahlou byrokraciou a nezmyselnými požiadavkami na cudzincov.

Slovenskí zamestnávatelia majú problém s nedostatkom pracovnej sily a verejná pokladnica už čoskoro pocíti dopady starnutia. Toto sú dva základné dôvody, kvôli ktorým už nestojí otázka „či“ zamestnávať cudzincov, ale „ako“.

Vláda na čele s premiérom a ministrom práce sa teší z historicky nízkej nezamestnanosti. Priemery a agregáty však môžu skresľovať skutočnú situáciu. Slovensku sa ako celku darí, to však neznamená, že sa darí aj všetkým jeho častiam.

V Európskej únii začína horieť čoraz neľútostenejší boj  - bitka o podobu pracovného trhu. Na jednej strane sú vlády viacerých štátov na čele s Francúzskom, druhá strana je menej jasná. Až by sa žiadalo povedať, že sú na nej hlavne partizáni. Je to boj zložitý a zamotaný, preto informácie presakujú k neodbornej verejnosti len poriedko. Je to však zároveň roztržka, ktorá sa týka tých najkľúčovejších princípov fungovania spoločného trhu EÚ a politicko-ekonomickej budúcnosti Únie.

Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny má ako jednu zo svojich úloh zabezpečiť znižovanie miery nezamestnanosti. Na túto úlohu používa rôzne nástroje v rámci tzv. politiky trhu práce.