Na Slovensku už približne 25 rokov funguje štátom požehnaný biznis vo forme povinných gastrolístkov pre zamestnancov. Nejde o fazuľky. V hre je 30 miliónov, ktoré každý rok zaplatia zamestnanci, zamestnávatelia, reštaurácie a obchody za to, že namiesto bankoviek si medzi sebou vymieňajú farebné papieriky s nezaokrúhlenými číslami.

Koronavírus skôr či neskôr opustí Slovenskú republiku. To, čo po sebe však zanechá, však nebudú len ľudské tragédie. Naša malá, otvorená ekonomika zažije najväčší prepad v jej histórii. Počas poslednej krízy z roku 2010 sa na Slovensku vyšplhala nezamestnanosť na 15 %. To, že prekročíme tento rekord, sa dnes zdá byť tutovka. Otázkou len je, kde sa to číslo zastaví. A hlavne, čo môžeme spraviť, aby to číslo začalo aj následne klesať.

Podľa Svetovej Banky je najnižšia miera nezamestnanosti na svete v Katare, nasledovaná Nigerom. Ak preskočíme rozvojové alebo nedemokratické krajiny, vyskočí na prvom mieste Japonsko. Prekvapenie ale nájdeme na nasledujúcej priečke. Česká republika v ukazovateli nezamestnanosti nedominuje len Európe, ale aj svetu.

Rozmohol sa nám tu taký nešvár. Politici nadobudli presvedčenie, že je ich úlohou a dokonca aj schopnosťou priamo zvyšovať mzdy ľudí v hospodárstve.

Toto je však ekonomicky nezmysel. Skutočný dôvod prečo majú slovenskí zamestnanci nižšie mzdy, ako ich západní kolegovia, je ich nižšia produktivita práce. A tú politici v parlamente nedokážu zvyšovať ani keby za všetky možné minimálne mzdy, príplatky, poukazy a dovolenky hlasovalo všetkých 150 poslancov dvakrát.

Do popredia verejného záujmu na Slovensku sa v posledných rokoch dostala téma výšky miezd zamestnancov v slovenskej ekonomike.

Včera INESS spustil nový portál cenazamestnanca.sk. Je to kalkulačka nákladov na zamestnanca, ktorá oproti množstvu webových kalkulačiek „superhrubej“ mzdy robí dve veci odlišne.

Flexibilita trhu práce. Čarovné slovné spojenie, politikov, analytikov, ekonómov či médií. Nesmie chýbať pri žiadnom hodnotení konkurencieschopnosti, podnikateľského prostredia, či pri návrhoch komplexných reforiem. 

Slovensko má momentálne dva trhy práce. Jeden s okresmi, kde je stále 15% miera nezamestnanosti. Kde čakajú desiatky ľudí na jedno voľné pracovné miesto. Druhý s Bratislavským a Trnavským regiónom, kde dosahuje miera nezamestnanosti prirodzene hranice 2-3 %. A na jedno voľné pracovné miesto je menej ako jeden nezamestnaný človek. Práve do týchto oblastí začínajú prúdiť pracovníci z tretích krajín. Toto prúdenie je však obmedzované rozsiahlou byrokraciou a nezmyselnými požiadavkami na cudzincov.

Slovenskí zamestnávatelia majú problém s nedostatkom pracovnej sily a verejná pokladnica už čoskoro pocíti dopady starnutia. Toto sú dva základné dôvody, kvôli ktorým už nestojí otázka „či“ zamestnávať cudzincov, ale „ako“.

Vláda na čele s premiérom a ministrom práce sa teší z historicky nízkej nezamestnanosti. Priemery a agregáty však môžu skresľovať skutočnú situáciu. Slovensku sa ako celku darí, to však neznamená, že sa darí aj všetkým jeho častiam.