Ekonomika rastie už tri mesiace za sebou. Stále je to však málo.

Hospodárske noviny 11. októbra uverejnili článok, v ktorom sa Martin Vlachynský, analytik INESS, vyjadruje ku pravidlám eurovalu.

11.8.2017 odpovedal Juraj Karpiš na otázky o poslednej ekonomickej kríze ako aj o pravdepodobnosti výskytu ďalšej krízy v nasledujúcich rokoch pre Rádio Slovensko 

Martin Vlachynský kritizoval 11.8.2017 laxný prístup vlády k nevyhnutným reformám kľúčových rezortov, ktorých nedostatky sa môžu prejaviť najmä počas krízy pre Rádio Slovensko

.týždeň uverejnil 30.7.2017 komentár Juraja Karpiša k návratu Grécka na dlhopisové trhy

 Juraj Karpiš odpovedal 29.1.2016 v ankete Denníka Postoj ohľadom pravdepodobnosti príchodu ďalšej krízy. 

Ako povedal na margo Grécka 21.9.2015 v telefonáte pre RTVS, že záväzky gréckej vlády minimálne v krátkodobom horizonte zaručujúurčitú stabilitu a to, že Grécko sa pokúsi o implementáciu toho, čo bolo dohodnuté.

Grécka vláda musí svoju ekonomiku zbaviť ilúzie z rokov 2000 až 2007, keď si Gréci mylne mysleli, že krajina rapídne bohatne a že to tak bude na veky, uzavrel pre Hospodárske noviny 21.9.2015 Martin Vlachynský.

Ako uviedol pre Aktuálne.sk 19.9.2015 Martin Vlachynský, do dnešného stavu priviedli Grécko aj ľavičiari aj pravičiari.

Malo by to vplyv nielen na Slovensko, ale aj na celú svetovú ekonomiku. Najhorší možný variant je návrat k silne izolovaným národným štátom, znovuzavedenie prekážok toku ľudí, kapitálu. Najschodnejšou alternatívou je rozpad centrálnych bruselských štruktúr, ale ostali by zachované základné slobody, ako napríklad voľný obchod. Takýto mód máme s Nórskom a so Švajčiarskom. Strata eurofondov by bol šok, lebo naša ekonomika je na ne naučená. Z dlhodobého hľadiska to nemusí byť problém, lebo tie tu neboli vždy, uviedol 17.9.2015 Martin Vlachynský.